Ako potopiť Gazprom, alebo koniec ruského plynu v Európe

Konečný rozsudok arbitrážneho tribunálu v Štokholme v spore najväčšieho nemeckého (a jedného z najväčších európskych) obchodníka s plynom – spoločnosti Uniper – s ruským Gazpromom – je historickým zlomovým momentom v takmer 50-ročnej plynárenskej spolupráci nielen Ruska s Nemeckom, ale s celou EÚ.
Rozsudok arbitráže, ktorá podľa platných kontraktov je jediná oprávnená v sporoch konať, jasne potvrdil, že Gazprom (resp. jeho dcéra Gazprom Export) v rokoch 2022 až 2023 jednostranne zastavil dodávky pre Uniper, čím porušil svoje zmluvné záväzky, a prisúdil nemeckej spoločnosti odškodnenie vo výške 13 miliárd eur.

Keďže Gazprom je pod priamou kontrolou Kremľa a jeho „chazajina“, je to ťažká prehra nielen ruského koncernu, ale aj samotného Vladimira Putina. Ten si od svojho nástupu do Kremľa pred takmer 25 rokmi zakladal práve na tom, že cez dodávky energií (a hlavne plynu) budoval stratégiu spolupráce s Berlínom a celou EÚ tak, aby si prostredníctvom týchto dodávok „ošetril“ aj kľúčové geopolitické a bezpečnostné záujmy Moskvy. V tejto stratégii bol Putin až do roku 2021 naozaj veľmi úspešný.
Nemci a celá Európa mu to „zobali rovno z ruky“ a dookola omieľali ako sebautešovacie zaklínadlo, že plynárenská spolupráca s ním je založená výlučne na vzájomne výhodných ekonomicko-obchodných záujmoch.

Zrútenie plynových ilúzií

Z tejto pohody Európanov, vrátane Slovákov, nevyrušili ani dve plynové krízy v roku 2006 a 2009, keď Gazprom na pokyn Kremľa jednostranne zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy. Berlín aj zvyšok Európy plne akceptoval pozíciu Putinovho Kremľa, že to bol len nechcený „bočný efekt“ sporov medzi Ruskom a Ukrajinou o podmienkach dodávok a platieb za plyn.
Dokonca ani anexia Krymu a okupácia Donbasu v roku 2014 nezabránili tomu, aby Berlín, Francúzi a krajiny Beneluxu svoj prístup k plynárenskej spolupráci s Putinom prehodnotili. Naopak – došlo k dohode o výstavbe ďalšieho veľkokapacitného plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal po svojom staršom „bratovi“ opätovne prepojiť priamo Rusko a Nemecko.
Protesty Ukrajincov, Poliakov a Pobaltov Berlín prakticky úplne ignoroval. Angela Merkelová a jej predchodca Gerhard Schröder – lobista Gazpromu – dookola opakovali, že ide výlučne o ekonomický projekt.

Celá táto „plynová rozprávka“ sa začala rúcať na jeseň 2021.
Gazprom pred zimou nenaplnil zásobníky plynu v Európe, ktoré mu naivní Európania predali v Nemecku, Holandsku a Rakúsku. Ceny začali prudko rásť, Američania varovali pred pripravovaným útokom na Ukrajinu a na Vianoce Gazprom zastavil dodávky cez Jamal–Európa. Ešte predtým výrazne krátil dodávky aj cez Ukrajinu a Slovensko.

Vojna a plyn

24. február 2022

Putinova armáda napadla Ukrajinu. V NATO a EÚ si mnohí mysleli, že Ukrajina to nezvládne.
No Kyjev sa ubránil, Ukrajinci prešli do ofenzívy a Putinov plán sa zrútil. Západ reagoval sankciami a vojenskou pomocou Ukrajine – no dodávky plynu z Ruska neboli okamžite zastavené.

Ukrajinské plynovody chráni Gazprom

Uprostred leta 2022 Gazprom s výhovorkami zastavil Nord Stream 1. O pár týždňov neskôr výbuchy v Baltskom mori poškodili Nord Stream 1 aj 2.
Medzitým ruská armáda okupovala ukrajinskú Sochranivku, jeden z dvoch zmluvných prechodov plynu. Zostala len trasa cez Sudžu, na ruskej strane hranice, ktorou plyn prúdil ďalej do Európy – dokonca aj počas najtvrdších bojov.

Ruské rakety a drony bombardovali elektrárne, no plynovody nechávali na pokoji – pretože tade stále tiekol ruský plyn, ktorý sa predával až na území EÚ.
Aj preto Gazprom počas celej vojny naďalej platil za tranzit cez Ukrajinu.

Tranzitný kontrakt končí

Zmluva medzi Naftogazom a Gazpromom vyprší koncom roka 2024.
Ukrajinci ju neplánujú predĺžiť – nie kvôli príjmom z tranzitu, ale preto, že pokiaľ v potrubiach prúdi ruský plyn, Putin ich necháva na pokoji.
To je pre Ukrajinu životne dôležité, najmä po zničení časti elektrickej siete.

Putin však už avizoval, že pre nový kontrakt bude žiadať, aby sa Ukrajinci zriekli nárokov na odškodnenie za zhabané aktíva na Kryme – čo je neprijateľné.
Naftogaz už pritom má rozsudok arbitráže, ktorá mu priznala 4 miliardy dolárov, a ďalšie škody odvtedy len narástli.

Fico, SPP a ilúzia o záchrane

Ukrajinci sa naposledy chytili predstavy Roberta Fica a vedenia SPP, že Slovensko by mohlo nakupovať ruský plyn v Sudži, na rusko-ukrajinskej hranici – čím by obišli Ukrajinu.
Lenže Rakúsko (OMV) aj Taliansko sa od tejto predstavy dištancovali.
Putin by tak síce predal plyn, no ďalej by neniesol zodpovednosť za tranzit cez Ukrajinu – čím by získal voľné ruky.

Ani údajne pripravovaný swap ruského a azerbajdžanského plynu nič nerieši – jednak nie je jasné, odkiaľ Azerbajdžan plyn zoberie, a navyše Sudža leží na ruskom území – v plnej jurisdikcii Moskvy.

Arbitráže potápajú Gazprom

Po rozhodnutí v prospech Uniperu možno očakávať ďalšie arbitrážne rozsudky proti Gazpromu.
Bývalí odberatelia budú môcť zabaviť majetok Gazpromu v EÚ, vrátane platieb, ktoré mu posielajú zvyšní odberatelia ako SPP.
Preto je možné, že Gazprom sám zastaví zvyšné dodávky do Európy, aby predišiel tomu, že jeho peniaze skončia u veriteľov.

Koniec ruskej plynovej éry

Toto všetko znamená koniec ruského plynu v Európe, ako sme ho poznali za posledné polstoročie.
Putinova „plynová stratégia“ zničila desaťročia fungujúcej spolupráce a premenila ju na zbraň vydierania.
EÚ dnes stavia na LNG dovozoch z USA, Kataru a Nórska.
Rusko sa pokúša preorientovať na Čínu, no čelí nízkym cenám a obrovským logistickým nákladom.

Či je možné obnoviť v budúcnosti plynárenskú spoluprácu Ruska s Európou, je nateraz nejasné.
Bez uspokojenia arbitrážnych nárokov, ukončenia vojny a obnovenia dôvery je návrat k starému modelu nemožný.

„Minulé istoty sú minulosťou. Kým je Putin v Kremli, pravidlá hry sa nezmenia.“